Marián Varga: Teória otrasu • Hudobné happeningy - Marián Varga

Varga k voľnej improvizácii – alebo, ako sám príznačne hovorieval, ku „komponovaniu v okamihu“ – nepristupoval ako eskamotérsky virtuóz, ale ako improvizujúci skladateľ, experimentujúc a hľadajúc „tu a teraz“ nové, nečakané hudobné tvary, súvislosti a ich zvýznamnenia. (...) Koncertné vystúpenia s naším zoskupením komprovizovanej hudby tEóRiou OtraSu sám vopred nazval „hudobné happeningy“. Ich dramaturgiu sme spoločne vystavali tak, že po spoločnom úvodnom bloku, akomsi hudobnom incipite a prvom hudobnom happeningu nasledovalo niekedy sólo, inokedy duo, čiže striedanie polôh a obsadenia až sme sa napokon znovu stretli v improvizačnom multidialógu. Nešlo vždy o úplne neidiomatickú improvizáciu, Varga občas siahal k citátom z vlastnej tvorby (niektorí spoznajú, napríklad, na začiatku „Hudobného happeningu I.“ motív z jeho hudby k poézii Karla Kryla „Dvě půle lunety aneb Rebelant o lásce“, či v jeho závere akordy z kódy úžasnej „Eufónie“ na Konvergenciách). Nájdete tu aj de facto prvú verziu Mariánovej skladby „Žltá ľalia“ s variovaním tém Bartóka a Šostakoviča, na druhej strane zas premiérové uvedenie „Ranenej H2O“ tEóRie OtraSu, ktorú sme mu vtedy v jeho prítomnosti dedikovali.